Andrew Seth Rafferty

Andrew Seth Rafferty

Meno: Andrew Seth Rafferty (Človek)

Vek: 23 ( 15. 8. 1987)

Popis: Andyho tvári, často skrytej v tieni kapucne, dominujú tmavé oči, skoro až čiernej farby, ktorými sa na svet díva s istým nezáujmom, často sa v nich zračia jeho pocity, ktoré inak nedáva najavo. Zdalo by sa, že vám vidí priamo do duše. Takmer vždy mu do nich spadá ofina jeho krátkych vlasov farby havraních krídel, často v neposednom rozcuchu, ktoré dokonale kontrastujú s jeho bledou pleťou. Nad dvoma tmavými krištáľmi sa klenie pomerne husté, nijak moc neupravované obočie. Má zaujímavo krojené pery, väčšinou vykrivené do lišiackeho, záludného a len málokedy úprimného úsmevu, v ktorých mu však často môžete vidieť cigaretu. Balíček cigariet a zapaľovač sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Na brade má menšie pichľavé strnisko. Meria niečo cez 180 centimetrov, čo je výška tak akurát na to, aby na seba moc nepútal pozornosť, čo aj tak robí už jazva tiahnuca sa od pravého líca, cez oko až k čelu. Je neprehliadnuteľná a mnohí sa na jeho tvár nedokážu dívať dlho, pretože ich tá desivo vyzerajúca jazva odradí. Na to, ako k nej prišiel, nerád spomína. Pomerne vypracovanú postavu, hlavne zásluhou behania či bojov, ktorým sa venuje už niekoľko rokov, väčšinou skrýva pod tmavé tričká či košele, cez ktoré má takmer vždy prehodenú mikinu či koženú bundu, poprípade dlhší plášť, vždy s kapucňou na hlave, rovnako tmavé nohavice a na nohách väčšinou tenisky, alebo glady. V skratke, v tme ho takmer vôbec nie je vidieť, keďže je často odetý v tmavom oblečení, doslova svieti len jeho svetlá pokožka. V ľavom uchu môžete vidieť náušnicu, ktorú si skoro nikdy nedáva dole. Nie je to však jediná ozdoba jeho tela, ktoré by sa dalo prirovnať k telu gréckeho boha. Na pravej ruke je plaziaci sa had, obkrútený okolo nej. Slizký, ako on sám, to by naňho nejeden človek, ktorý mal tú „česť“ sa s ním poznať, povedal. Chrbát mu zdobí zložitý obrazec zložený z rôznych znakov a kľukatých liniek prepletaných cez seba, čierne popínavé ruže, (na jednej z nich je krv) obtáčajúce sa okolo lebky a magický znak – pentagram. Na krku vždy nosí retiazku s rovnakým príveskom, v ktorého strede je nádherný – zlato-biely kameň podobný krištáľu. Vyzerá celkom obyčajne, no len on sám vie, akú má tento prívesok obrovskú cenu. Cenu života.

Povaha: Tajomný, zákerný, zlý, to všetko na tohto zvláštneho mladíka sedí. Známy ho poznajú ako Andrew či Andy. Jeho pravé meno je však Seth. To meno zahodil spolu s minulosťou a tú už si nechce NIKDY pripomínať. To meno sa spája nie len s jeho rodinou, ale tiež policajnými záznamami, ktorých je určite nemálo. Čo dodať, nebol, nie je a nikdy nebude „dobrý chlapček.“ Je nedôverčivý k ostatným a málokoho si pripustí k srdcu, no keď sa tak stane, môžete si byť istý, že dotyčnému pomôže v každom prípade a každej situácií. Jedna vec, ktorú po špenáte, dychovkách a hmyzu nenávidí, sú démoni. Miluje dážď, cestovanie a hoci sa to nezdá, hudbu. Uprednostňuje tvrdšiu hudbu, ako je rock, metal či punk, no nemá nič proti moderným pesničkám, čo ustavične hrajú v rádiách až do zblbnutia, ktoré sa mu raz za čas dokonca aj zaľúbia. Niektoré. Na prvý pohľad by sa zdalo, že ho vôbec nič nezaujíma, no opak je pravdou, je veľmi zvedavý a keď si niečo zaumieni, nehodlá to nechať tak. Ide si bezhlavo za svojim cieľom, hoci za sebou často necháva spúšť. Správa sa podľa svojich pravidiel a tie sa väčšinou ostatným nemusia páčiť. Rád provokuje, rád sa zahráva a porušuje pravidlá nehľadiac na to, že z toho môže mať pekný problém. Nerieši ich, aj keď si ich už nemálo prešiel. Pôsobí dojmom tichá voda brehy myje… no je to len pretvárka, ktorá mu ide po klamstvách asi najlepšie. Sám ich však klamstvami nevolá, iba spestrením pravdy. V očiach sa mu často zračia pocity, ktoré inak nedáva najavo. Skrýva sa v nich len nenávisť, chlad. Z jeho výrazu často nie je poznať vôbec nič, žiadna emócia. Skoro vždy má na tvári svoj typický nemiznúci lišiacky, zlý, chladný či zvodný úsmev, ktorých má plný rad a neváha ich použiť, najmä v spoločnosti dievčat. Dalo by sa povedať, že je tak trochu sukničkár. Nechce sa k ničomu zaväzovať, miluje voľnosť a slobodu. Rád si robí, čo chce. Chlast, drogy, párty, kluby a neviazaný sex – to všetko patrí  do jeho každodenného (teda skôr nočného života.) Tento život miluje a nehodlá si prestaň užívať, pretože je len jeden. Ostatným by sa však ani nesnívalo, čím si prešiel. Prečo je taký, aký je. Máločo ho dokáže rozhodiť, no niekedy pohár pretečie a vtedy býva dosť nepríjemný (ako keby nebol už tak…) a dokáže ublížiť, či už len slovami alebo fyzicky, aj svojim blízkym. Neskôr to sám ľutuje, no výčitky ho netrápia. Dalo by sa povedať, že už dávno ani nemá srdce, keď tak, len čierne a chladné, s túžbou po jedinej veci – po pomste. Slovo prehra vo svojom slovníku nemá, zato v ňom nechýbajú ostré slová, ktoré neraz vedia ublížiť. Andrew nie je ako otvorená kniha, skôr prísne tajný kód na sejfe, ktorý by ste nerozlúštili, ani keby ste sa ktovieako snažili. Je ako Pandorina skrinka, v ktorej by ste ťažko našli kúsok dobra. Len túžbu po pomste. Možno však niekde na spodku jeho čierneho srdca je. Možno.

Životopis: Seth sa narodil ako prvorodený syn manželom Irime a Richardovi v Montane, kde aj vyrastal spolu s o tri roky mladšou sestrou Roselyn. Otec zomrel, keď mal deväť rokov. Matka sa s tým dlho nevedela vyrovnať, často bývala v akýchsi tranzoch, kedy sa triasla a ticho plakala. Tak sa museli obaja naučiť samostatnosti. Seth sa na matku v objatí večného zármutku nemohol dívať, tak trpel spolu s ňou. Bol uzavretý a nedôverčivý, už od mala. Roselyn bola, naopak, plná života a úsmev jej na tvári žiaril každý deň, ako slnko na oblohe, hoci bola z otcovej srdci zničená rovnako, ako zbytok rodiny. Keď na ich matku znova prišiel ten smútok, objala ju a snažila sa ju rozveseliť. Bola také malé, veselé slniečko. Roky plynuli a Seth mal štrnásť, keď jeho matka akoby znova nachádzala zmysel života. Zaľúbila sa do Rogera, staršieho hnedovlasého muža. Rok na to ju požiadal o ruku. Seth otčima nemal moc v láske, rovnako ako ho nenávidela aj Rose. Roger sa pretvaroval za milého, milujúceho muža, ktorý každý deň Irime uštedroval milé poznámky a vášnivé bozky. No ako neskôr zistili, bol nevyliečiteľný alkoholik, odporný slizák, čo v alkoholickom opojení začal biť ako aj Irime, tak aj svoje nevlastné deti a museli to, samozrejme, ticho znášať, pretože jasne dával najavo, kto je v ich dome pánom. Svojej žene sa však vždy úpenlivo ospravedlňoval a sľuboval, že už to nikdy neurobí znova. Irime mu tak vždy odpustila, aj keď na to, čo Roger robil, hoci tvrdil, že o sebe vtedy nevie, nikdy nezabudla. V škole si Seth moc s ostatnými nerozumel, hlavne preto, lebo bol uzavretý do seba a s nikým moc nehovoril. Po škole sa s najlepším priateľom a pravdepodobne aj jediným, radšej vždy pofľakoval po vonku až neskoro do večera, pretože doma ho čakalo peklo. Vysmiate slniečko Rose už pomaly tiež vyhasínalo, pretože z nej to šťastie a chuť do života Roger úplne vytĺkol. Rose bratovi raz vravela o sne, ktorý sa jej sníval. Vravela mu, že v ňom bol ich otec, s nádhernými bielymi krídlami a vyzeral ako anjel. Povedal jej, nech si na Rogera dávajú pozor, pretože je zlý, horší, než si myslia. Že je démon. Dokáže jedinou myšlienkou zabiť. Rose verila, že to nebol len obyčajný sen, vedela, že jej otec sa ju naozaj snaží varovať. Seth však sestre vôbec neveril. Znelo to až príliš rozprávkovo. Démon a anjel? Vtedy Roselyn nemilo povedal, nech žije v realite a nevraví také blbosti. V jeden pochmúrny podvečer, keď Irime nebola doma a Seth zrovna prišiel domov, videl otčima, ako niečo hovorí Rose a tá sa chúli v kúte s plačom. V ruke zvierala kuchynský nôž, celá sa triasla a slzy jej ticho stekali na dlážku. Seth pozoroval dianie spoza rohu chodby vedúcej do izby. Videl, ako Roger stojí nad Roselyn, no nič nehovoril. Hľadel jej do očí, z ktorých priam sálalo zlo a neuveriteľná moc. Zdvihla ruku a so šokom v očiach hľadela na čepeľ blížiacu sa k jej hrudi. K srdcu. Počul jej prenikavý krik.

„NIE!“ odrážalo sa od stien to jediné slovo. Spomenul si na sestrine slová. Ako hovorila o tom sne. A vtedy mu to začínalo dochádzať, spojili sa všetky kúsky ako puzzle. No to už bolo neskoro. Roselyn si prebodla nožom srdce, v tvári jej ostal výraz ako z nejakého hororu, ktoré Seth nemal rád. Nechcel vidieť, ako niekto trpí, ako umiera. A teraz sa pred jeho očami prehrával horor naživo. To bolo oveľa horšie – to, čo videl – ako by si prebodol srdce on sám. Rose mala ústa otvorené v nemom výkriku, rovnako, ako on. No nedokázal vydať ani hlásku, nedokázal sa pohnúť. Počul ťažké, tlmené kroky, ktoré nakoniec zmizli a nahradilo ich ticho. Roztrasený a v šoku pribehol k sestre. Vedel, že je márne volať pomoc. Zdalo sa mu na chvíľku, ako by sa na jej perách zjavil úsmev. Určite je na lepšom mieste, pomyslel si v tú chvíľu. Zobral sestru do náruče a slzy mu ticho stekali po tvári na jej nehybné telo. Jej život vyhasol ako sviečka. Mala ešte celý život pred sebou, mala len dvanásť rokov. Smútok prebil v tú chvíľu hnev. Hnev na Rogera a na to, kým je. Čo to urobil?! Prinútil Rose zabiť sa!

Takto sedel s mŕtvou sestrou na rukách snáď aj hodinu. Odkryl jej z krku vlasy, ktoré mala celé zalepené krvou, a zbadal prívesok – pentagram so žiarivým kameňom v strede. Teda inokedy žiarivým. Akoby vyhasol spolu s jej životom. Niečo v podvedomí mu hovorilo, nech si ho vezme. Zvesil ho opatrne Roselyn z krku a dal si ho do vrecka. Potom však na chvíľu zaváhal. Vytiahol ho a chvíľu držal v dlani. Zvedavo si ho prezeral so zahmleným pohľadom od sĺz. Zavesil si ho na krk, aby ho nestratil. Kameň v jeho strede sa rozžiaril hneď, ako sa ho Seth dotkol. Nevedel, k čomu je, len to, že je súdené, aby ho nosil. A tiež to, aby pomstil sestrinu smrť.

Rogera nevidel až doteraz, rovnako ako matku. Došlo mu, že ostal sám. Ujala sa ho mamina sestra Elisabeth, jeho teta, ktorá ho vychovávala, poskytla domov a lásku. Seth jej ju však neoplácal. Roky plynuli a on sa z toho chlapčeka, ktorým bol predtým, stal podivným mužom vo svojich myšlienkach, ktoré zachádzali stále zas a znova k tomu večeru, keď videl, ako Roger zabil Roselyn. Vychodil strednú školu a za prácou odišiel do južného Talianska, do mesta menom Crispiano. Tam spoznal dievča – Arianne. Bola veľmi milá a priateľská, teda aspoň to si o nej Seth myslel. Až do chvíle, kedy zistil, že je démon. Cítil, vždy, keď bol s ňou, niečo zlé. Kameň v prívesku v jej prítomnosti stmavol. Spomienky ho zasiahli ako šíp do srdca. Arianne nechápala, prečo sa k nej v tej chvíli začal chovať tak, ako choval. Dozvedel sa, že mal pravdu. Jeho tušenie bolo správne, potvrdila mu to ona sama. Už to nebola tá Arianne, prívetivá a usmievavá, akú poznal. Bola to len maska. A teraz sa prejavilo jej práve ja, to démonické ja. Chcela ho stiahnuť do Pekla k nim, lenže niečo jej bránilo. Oslnivá žiara svätého kameňa v strede pentagramu. Vtedy pochopil, k čomu je ten prívesok. Démonka sa rýchlo dala na ústup. Seth ju doteraz nevidel. V podstate je tomu aj rád.

Verí, že nájde Rogera a zabije ho tak, ako on zabil Roselyn, aj keď vie aj to, že to bude ťažké. Prívesok stále nosí na krku a NIKDY si ho nedáva dole. Je to jediná vec, ktorá ho dokáže ochrániť pred démonmi. Raz príde čas, kedy vykoná svoju pomstu.

Andrew Seth Rafferty